Andrej Hvizdák Podlučinský

Andrej Hvizdák

básnik

pseudonym
Jelšovský, Podlučinský, Roztocký

* 22.11.1883 Turčianska Štiavnička
† 08.05.1948 Žilina

životopis
Za obuvníka sa vyučil v Martine, potom obuvník v Žiline, neskôr pôsobil ako redaktor (Právo ľudu, Slovenské listy), poslanec Národného zhromaždenia v Prahe, starosta Žiliny, kde bol aj knihovníkom v Mestskej verejnej knižnici.
Od r. 1906 aktivista a funkcionár sociálnodemokratickej strany a odborov, s čím úzko súvisela aj jeho literárna tvorba.
Jeden z prvých predstaviteľov tzv. robotníckej poézie na Slovensku, autor mnohých agitiek, básní a piesní, inšpirovaných politickým bojom sociálnej demokracie. Je autorom  zbierky Slovenské kvety a nenotovaného spevníkaRobotnícke piesne. Z vlastných i preložených básni pripravil Zborník humoristických a vážnych prednášok, ktorý obsahuje aj paródie, rozprávky, sólové výstupy a scénky určené robotníckym krúžkom.
Plodný publicista ľavicovej tlače, písal črty, fejtóny, venoval sa otázkam rozvoja kultúry a osvety. Je autorom viacerých politických brožúr.

tvorba

Poézia
1906 Slovenské kvety
1911 Robotnícke piesne

Výber
1913 Zborník humoristických a vážnych prednášok
zdroj: www.litcentrum.sk
zo života
Po 1. svetovej vojne vznikali kultúrne a záujmové spolky, ktoré mali i knižnice. Bol to najmä Sokol a Robotnícka telovýchovná jednota. Okrem týchto mali knižnice i školy: Štátne reálne dievčenské gymnázium malo knižnicu s 559 zväzkami, štátna reálka mala 2418 kníh a najbohatšia bola knižnica františkánskeho kláštora, ktorá bola aj najstaršia a mala 2500 kníh. Tieto knižnice však požičiavali knihy len interne a teda až do roku 1924 nebola v Žiline inštitúcia, ktorá by poskytovala knihy širším vrstvám obyvateľov.
V roku 1919 bol v Národnom zhromaždení schválený Knižničný zákon, na svoju dobu veľmi pokrokový. Zdôraznil, že verejná knižnica je zložkou vzdelávacej sústavy a preto sa má udržiavať z verejných prostriedkov. Zákon ukladal obciam knižnice založiť a udržiavať, dokonca stanovil výšku príspevku podľa počtu obyvateľov (na 1 obyvateľa to bolo 0,30 – 1,- koruna).
Na základe tohto zákona vznikla knižnica aj v Žiline, no nie hneď. Boli tu ťažkosti priestorové, finančné i personálne. No v roku 1924 vznikla knihovnícka komisia, ktorá požiadala radu mesta Žiliny o uvoľnenie miestnosti pri zasadacej sieni, aby tam mohla byť zriadená požičovňa kníh. Prvým knihovníkom (dobrovoľným) bol profesor štátnej reálky Raymund Žižka. Rada mesta Žiliny miestnosť uvoľnila, knihovníka schválila a od 15. októbra 1924 mohla knižnica začať pracovať.
Základom verejnej knižnice bol dar Ministerstva školstva a národnej osvety, ktorý distribuovala Matica slovenská – 202 kníh. V tom čase mala Žilina 12004 obyvateľov. Rozpočet na celoročnú činnosť knižnice bol 18 tisíc korún. Už v prvom roku činnosti mala knižnica pekné výsledky: Knižný fond vzrástol na 730 zväzkov, knihy si požičiavalo 250 čitateľov (zápisné bola 1 koruna), výpožičiek za celý rok bolo 5040. Najčítanejšie boli knihy zábavné”, ako o tom hovorí výročná správa. Knižnica bola otvorená jednu hodinu každý deň.
To samozrejme nemohlo stačiť, veď Žilina bola pomerne veľkým mestom a záujem o čítanie tu bol. Preto bol v roku 1931 menovaný do Mestskej verejnej knižnice prvý profesionálny knihovník, Andrej Hvizdák-Podlučinský (1883-1948), ktorý v tejto funkcii pracoval viac ako pätnásť rokov. Andrej Hvizdák bol známy robotnícky básnik a publicista. Pôvodným povolaním obuvník začal písať popevky a verše so sociálnou tematikou. Vyšla mu zbierka Slovenské robotnícke piesne, redigoval týždenník Právo ľudu a Slovenské listy, prispieval do Robotníckych novín. Bol však aj dobrým knihovníkom. Za jeho pôsobenia sa práca v knižnici podstatne zlepšila a ustálila. Pri knižnici pracovala knižničná rada, ktorej predsedom bol dr. Kurhajec. Knižnica predkladala mestskej rade výročné správy o činnosti, na základe ktorých môžeme teraz rekonštruovať jej prácu. Ročne pribúdalo do knižnice priemerne 300 kníh a tak knižný fond v roku 1941 dosahoval viac ako 6 tisíc zväzkov. Ročne si vypožičiavalo knihy priemerne 500 čitateľov, výpožičky sa pohybovali okolo desiatich tisícov kníh.
V rokoch 1918 až 1920 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia v Prahe ( vznik 1. Československej republiky). Pod písmenom H zo Slovenska boli vtedy s ním poslancami okrem iných napr. Msgre. Andrej Hlinka,  PhDr. Milan Hodža, ale aj Pavol Orságh Hviezdoslav. ( viď prílohu ). V roku 1923 a aj v období rokov 1931 až 1938 Andrej Hvizdák bol voleným starostom v Žiline. Od roku 1931 viac ako 15 rokov bol profesionálny knihovník v mestskej knižnici Žilina.
zdroj: http://www.zilina.sk/mesto-zilina-samosprava-primator-mesta-primatori-v-historii
Mestská rada v roku 1927
1. Dr.Hugo Španyol
2. Dr.Jozef Kuhrajec
3. Ján Bielek
4. Ján Masárš
5. Dr. Jozef Krupec, II. nám starosta
6. Anton Hancko, starosta, poslanec ľud.strany v Žiline
7. Jozef Bača, II. nám starosta 8.Augustín Várnay
9. Ondrej Hvizdák
10. Gejza Janček, vedúci notár
11. Dr.Ignác Spierer
12. Ján Trpák
zdroj: http://www.zilina.net/mestow/historia.html